Školské časopisy

Akú podobu by mala mať veda,

ktorá bude hnacím motorom Slovenska i celej EÚ?

 

História ľudstva neustále bola a je dôkazom, že veda vždy hnala dopredu ľudskú spoločnosť.

 

No čo sa vlastne skrýva pod pojmom veda? Slovník definuje, že ,,veda je súhrn usporiadaných poznatkov o prírode, spoločnosti a myslení, ktoré sa nazhromaždili v priebehu spoločensko-historického vývinu a ktoré vznikli na základe praktickej činnosti ľudí.“

 

Je to však v súčasnej situácii naozaj tak? Je veda hnacím motorom, alebo je ním momentálne koronavírus, ktorý bude i v krátkej budúcnosti určite určovať tempo a smer Slovenska i všetkých krajín EÚ?

 

Koronavírus je s nami už rok a s určitosťou môžeme skonštatovať, že kruto zasiahol do našich životov. Ochromil zdravotníctvo, ekonomiku, zmenil naše zvyklosti, obyčajné ľudské príbehy presunul do virtuálneho sveta a izolácie. Väčšinu dňa strávime pri počítači, tablete či mobile, komunikujeme cez rôzne mobilné aplikácie. Lockdown a karantény lámu našu psychiku, pretože všetkým chýba fyzický kontakt, chápajúci pohľad známych očí, obyčajný reálny hlas, skutoční kamaráti... úplne obyčajný život, ktorý sme žili pred rokom. V bezvýchodiskových situáciách nám teraz pomáhajú anonymní ľudia za číslami liniek dôvery, nie rozhovory s našimi blízkymi s čajom či kávou v ruke.

 

Doterajšie globálne problémy súvisiace s ekológiou ustúpili do úzadia a málokto zo zodpovedných sa teraz zamýšľa nad tým, koľko jednorazových rúšok, testov, respirátorov sa vyhodí a kde vlastne skončia. Nezamýšľame sa teraz nad odpadom, ktorý vzniká, ale po uplynutí pandémie, ktorá podľa našich vedcov tak skoro nevymizne, budeme musieť riešiť i tento závažný problém. Veď predsa ide o životy a zdravie ľudí!

 

Je to však naozaj tak?

 

Strach z nepoznaného na začiatku pandémie spojil politikov i ľudí celého sveta. Počúvali sme, že najdôležitejšie je vyvinúť vakcíny, ktoré by ochránili každého bez ohľadu na to, v akom politickom systéme či sociálnych podmienkach žije. Počuli sme slová o solidarite, vzájomnej pomoci, rovnocennosti ľudského života. Vtedy sme týmto slovám všetci verili. Stačilo však, aby ubehol necelý rok, objavili sa vakcíny, ktoré jediné pomôžu ľudstvu priblížiť sa k vymoženostiam nedávneho moderného života, a vtedajšie tvrdenia sú preč. Úsilie a úspechy vedcov sú politikmi vyzdvihované či znevažované podľa toho, v ktorej časti sveta niečo dosiahli, aké známe či silné farmaceutické spoločnosti stoja za nimi.

 

Všetci si uvedomujeme, že život už nikdy nebude taký, aký bol pred pandémiou. Budeme síce naďalej využívať výdobytky vedy a techniky, ktoré nám budú uľahčovať život, no ak veda nebude humánna, solidárna, jej výdobytky nebudú rovnako prístupné všetkým obyvateľom Európskej únie vrátane Slovenska, ktoré je súčasťou tohto spoločenstva, a nebudú vyvolávať pochybnosti, obavy či strach, nikdy sa nestane hnacím motorom. Bude skôr brzdou, rozdeľujúcou obyvateľov EÚ na „vyššiu a nižšiu“ kategóriu, na tých z „východu či západu“.

 

Veda patrí medzi najzáhadnejšie systémy spoznávania zákonitostí života a fungovania sveta a my musíme objavovať a vytvárať nové veci, tak, aby sme zanechali mentálne zdravú Európu, ktorá bude bezpečným miestom pre život aj pre ďalšie generácie.

 

Marianna Palgutová, II. B